Najskôr si vysvetlíme, čo to vlastne pojem štandard znamená. Štandard je súhrn záväzne stanovených pojmov a noriem, vyjadrujúcich popis psa určitého plemena. Plemenné štandardy vydáva Medzinárodná kynologická organizácia (FCI). Či už ide o štandard bígla alebo akéhokoľvek iného psa, vždy sa jedná o podrobný popis exteriéru. Cieľom každého chovateľa je sa čo najviac priblížiť tomuto popisu. Podľa štandardu sa na výstavách hodnotí exteriér psa. Pri posudzovaní sa používajú rôzne termíny. Tieto termíny nie sú vždy správne opísané a široká verejnosť im nemusí nutne rozumieť. Kynologický slovník Canine Terminology, ktorý napísal austrálsky rozhodca Harold R. Spira obsahuje práve tieto termíny.
Štandard teda vytvára obraz typického predstaviteľa plemena.
Štandard z roku 1884
Prvý americký štandard bol napísaný Generálom Richardom Rovettom, Dr. L. H. Twaddelom a Normanom Ellmorom. Bol odlišný od anglického štandardu a vychádzal zo štandardu amerického Beagle clubu ustanoveného v roku 1884, ktorý sa spoločne s vytvorením Kennel klubu stal prvým oficiálnym štandardom pre chov bíglov a do dnešnej doby sa zmenil len málo.
Hlava a lebka
Lebka má byť mierne klenutá, široká a plná, s naznačeným tylovým hrboľom. Hlava stredne dĺžky, silná, ale nie hrubá, jemnejšia u suky, bez vrások a záhybov. Uši sú nízko nasadené, dlhé a jemné. Na konci sú skôr široké a guľaté. Oči hnedé alebo orieškové, sú posadené dopredu, pomerne ďaleko od seba. Vyjadrujú jemný, mierny až prosebný výraz. Stredne veľká maska, štvorcového formátu. Pysky voľné alebo mierne previsnuté. Nozdry široké, vlhké a otvorené.
Vady: lebka úzka v tyle bez vyklenutia. Krátke uši, príliš vysoko nasadené. Špicaté uši na koncoch. Svetlé alebo žlté oko. Špicatá a dlhá maska. Predkus alebo podkus. Voľne visiace a previsnuté pysky.
Krk a hrdlo
Krk rastúci volne a ľahko z ramien, silno stavaný, ale nepreťažený, strednej diaľky. Hrdlo hladké, bez záhybu kože. Mierne zvrásnenie kože pod čeľusťou je dovolené.
Vady: tenký, krátky, neohrabaný krk, nesený v línií vrcholu ramien. Hrdlo so záhybmi kože
Ramena a hrudník
Ramena svalnaté, avšak nie prehnane, s dobrým pohybom, ľahkosti, živosti a silou. Hrudník široký a plný.
Vady: ramena smerujúce hore a neprimerane široké ramena.
Chrbát, bedrá a rebrá
Chrbát krátky, svalnatý a silný. Bedrá široké. Rebrá dobre klenuté, dávajúce pľúcam dostatok priestoru.
Vady: dlhý alebo ohnutý chrbát, ploché a úzke bedrá, ploché rebrá.
Hrudné končatiny
Rovné, silných a pevných kostí. Uzatvorené a pevné tlapky, mačacie alebo zajačie tlapky.
Vady: vybočené lakte. Otvorené alebo rozšírené tlapky.
Panvové končatiny
Stehná silno osvalené, dávajúce výdatnú hnaciu silu. Kolena silné, správne smerujúce dole. Tlapky pevné a uzatvorené.
Vady: kravský postoj a otvorené tlapky
Chvost
Chvost by mal byť nesený veselo, hore v strednom oblúku, má byť skôr krátky, primeraný veľkosti psa, na spodnej strane bohato osrstený.
Vady: dlhý chvost, ohnutý nad telo
Srsť
Stredne hrubá, správnej dĺžky.
Výška
Výraz "BEAGLE" znamená "malý pes". Pes je takto pomenovaný asi podľa svojej malej veľkosti. Bígl by mal byť teda taký, ako vyjadruje jeho meno. Komisia preto jednoznačne doporučuje, aby výška v kohútiku bola 15 inch (1 inch = 2,54 cm) a všetky psy, ktoré prerastú túto výšku, by mali byť diskvalifikované a vylúčené z posudzovania.
Farba
Možné sú všetky farby povolené pre duričov. Azda najznámejšia je čierna, biela a svetlohnedá (tricolor), ďalej citrónová a biela, modré a citrónové škvrny atď. Sfarbenie je ľubovolné a je otázkou osobného vkusu. Prvé menované kombinácie dávajú najživšie kontrasty a splývajú najlepšie v jeden celok, jednofarebné sa javí monotónne pre oko. Poradie farieb nemáme v úmysle hodnotiť, pretože všetky farby povolené pre duričov sú prípustné. Predchádzajúci prehľad farieb je len inšpiratívny.
Vzhľad
Miniatúrni foxhound, kvalitný a "veľký" pes na svoju veľkosť, prirodzeného vzhľadu duriča, ktorý môže vytrvalo naháňať a sledovať svoju korisť.
Štandard amerického Kennel klubu (AKC) zo dňa 10.9.1957
Tento štandard sa dosť podobal tomu predchádzajúcemu, ubudli a pribudli iba niektoré detaily, ale pribudol veľmi dôležitý ukazovateľ a to veľkostný ráz. Delil sa na dva rázy, a to: 13 inch (asi 33 cm) a 15 inch (asi 38 cm). Tieto rázy vlastne udávali povolenú výšku psa. Dva veľkostné rázy sa používajú iba v Amerike a platia až dodnes.
Štandard bígla z roku 1987 číslo 161 d
(krajina pôvodu – Veľká Británia)
Vzhľad
Robustný, kompaktne stavaný pes, pôsobiaci dojmom silnej stavby tela, ale nie hrubosti.
Charakteristika
Veselý pes, ktorého poslaním je naháňať pôvodne zajace pomocou čuchu. Nebojácny, veľmi aktívny, odolný a rozhodný. Čulý, inteligentný a temperamentný.
Temperament
Roztomilý, prívetivý a živý, bez agresivity a bojazlivosti.
Hlava
Správne dĺžky, silná, bez dojmu hrubosti, jemnejšia u suky, bez vrások a záhybov. Lebka klenutá, stredne široká s miernym tylovým hrboľom. Stop je dobre vyznačený a delí diaľku medzi tylovým hrboľom a koncom nosa presne na polovicu, ako je to len možné. Maska nie je špicatá, pysky sú priľahnuté. Nos široký, prednostne čierny, ale menšia pigmentácia je prípustná u svetlo sfarbených jedincoch. Nozdry široké.
obr. 01 – hlava spredu
a) správna, b) chybná (veľmi široká, malé oko, vrásky), c) chybná (dopredu sa zužujúca, vystúpené oči)
Oči
Tmavo hnedé alebo orieškovo hnedé, pomerne veľké, nie zapadnuté alebo vystúpené, dobre umiestnene s jemným prosebným výrazom.
Uši
Dlhé, zaguľatené na koncoch, dosahujúce takmer ku koncu nosa po pretiahnutí. Sú nízko nasadené, jemné, nesené ladným záhybom blízko líc.
obr. 02 – nasadenie ucha
a) správne (v rovine oka), b) chybné (príliš nízko), c) chybné (príliš vysoko)
Chrup
Čeľuste by mali byť silné s perfektným a úplným nožnicovým skusom, čiže zuby v hornej čeľusti tesne presahujú zuby v dolnej čeľusti. Zuby sú v čeľustiach zasadené kolmo.
obr. 03 - zhryz
a) nožnicový, b) kliešťový, c) predkus, d) podkus
Krk
Dostatočne dlhý, aby psovi umožnil ľahkú prácu na stope s nízkym nosom. Je mierne klenutý, s malým lalokom na hrdle.
obr. 04 - krk
a) správny, b) chybný (jelení), c) chybný (štíhly, dlhý), d) chybný (veľa voľnej kože), e) chybný (krátky)
Hrudné končatiny
Plece položené nazad a nepreťažené. Nohy rovné a umiestnené správne pod psom, dobre stavané s guľatými kosťami, ktoré sa nezužujú smerom k tlapkám. Pevné lakte, ktoré nie sú vbočené ani vybočené. Výška lakťa je približne v polovici kohútikovej výšky. Krátke záprstie.
obr. 05 – postoj hrudných končatín
a) korektný, b) krivý, c) rozbiehavý, d) zbiehavý
Trup
Línia chrbta je priama a vodorovná. Hrudník dosahuje po lakte. Rebrá sú správne klenuté a dobre položené. Bedrá silné a ohybné, krátke, dobre klenuté.
Panvové končatiny
Svalnaté stehná, kolená dobre zauhlené, pevná päta, správne smerujúca dolu a navzájom rovnobežná.
obr. 06 – postoj panvových končatín
a) korektný, b) kravský, c) sudovitý, d) zbiehavý
Labky
Pevné a uzatvorené. Správne vyvinuté prsty a silné vankúšiky. Labka nesmie byť zajačia.
obr. 07 - labky
a) mačacie (správne), b) zajačie, c) roztvorené
Chvost
Silný, strednej dĺžky. Vysoko nasadený, veselo nesený, avšak nie zatočený nad chrbtom alebo od koreňa zahnutý dopredu. Dobre osrstený, hlavne na spodnej strane.
obr. 08 - chvost
a) korektný, b) pretočený, c) polovzpriamený, d) dlhý potkaní, e) korektný, f) krivý
Pohyb
Rovný a pevný chrbát, bez náznaku vlnenia. Pohyb výdatný, s dlhým krokom, rázny. Hnacia sila vychádza zo zadných končatín. Postoj zadných končatín nesmie byť úzky, predné končatiny nesmú byť vbočené ani vybočené.
obr. 09 – mechanika pohybu
a) korektná, b) chybná
obr. 10 – pohyb končatín
a) správny, b) chybný, c) chybný
Srsť
Krátka, hustá, nepremokavá.
Farba
Všetky farby možné pre duričov s výnimkou pečeňovej. Špička chvostu má byť biela.
Výška
Žiadaná minimálna kohútikova výška 33 cm.
Žiadaná maximálna kohútikova výška 40 cm.
Formát a postoj
Upozornenie: psy by mali mať zreteľne vyvinuté dva semenníky zostúpené v miešku.
obr. 11 - formát bígla
a) správny, štvorcový, b) nesprávny, obdĺžnikový, c) nesprávny, príliš krátky pes
obr. 12 - správny výstavný postoj
Chyby
Akékoľvek odchýlky od predchádzajúcich bodov by mali byť považované za vady a vážnosť odchýlky by mala byť posudzovaná presne podľa stupňa odchýlky.