Náš chov

Keď sme si kupovali svojho prvého bígla, netušili sme, že to raz dotiahneme až tak ďaleko. Pôvodne sme chceli obyčajného psíka, ktorý by nám spríjemňoval voľné chvíle. Keďže sme už predtým psíka mali, ale v troch rokoch náhle uhynul, chceli sme samozrejme nového psíka. Rozhodli sme sa pre bígla. I keď sme o tomto plemene nič nevedeli, hneď ako sme ho prvýkrát uvideli, hoci len na obrázku, vedeli sme, že tohto psíka chceme. Narazili sme však na problém, kde zohnať takéto plemeno. U nás ešte nebol chov bíglov moc rozšírení a tak sme museli hľadať inde. Až sme sa nakoniec dočkali. Náš veterinár nám dal číslo na jednu pani v Čechách. Tá pani sa volala Lenka Frnčová a bola uznávaná chovateľka bíglov už vyše 15 rokov. A tak sme si museli ísť pre svojho bígla až do Čiech. To čo sme uvideli, keď sme dorazili k pani Frnčovej, tak na to asi nikdy nezabudneme. Na dvore mala asi 20 bíglov, bol to nádherný pohľad. A niekde v tej kope bíglov bol aj ten náš. Volal sa Punto Blýskavica, Blýskavica po chovateľskej stanici. Punto bol aj s "papiermi" a preto nám ho predávala pod podmienkou, že s ním budeme chodiť na výstavy. Vedeli sme, že to nebude jednoduché, pretože sme nevedeli ako ho cvičiť a už vôbec nie ako ho vystavovať. Dúfali sme ale, že nám pomôžu v miestnom kynologickom klube. Tu nám však nepomohli, pretože o tomto plemene skoro nič nevedeli, a tým pádom ani nevedeli ako ho majú cvičiť a pripraviť na výstavu. A tak sme to skúsili sami. Skoro dva roky sme sa s ním trápili, ale výsledky neboli moc úspešné. Presvedčili sme sa o tom aj na prvej výstave, ktorú sme s ním absolvovali. Ale nedali sme sa odradiť. Na ďalšej výstave sme tiež nedopadli najlepšie, ale spoznali sme tu jednu pani z Bratislavy, ktorá všetky naše neúspechy zmenila. Po týždennom výcviku, ktorý sme u nej absolvovali, sa Punto úplne zmenil a my s ním. Naučila nás ako ho máme správne cvičiť a vystavovať. Neskôr sme sa prihlásili do Klubu chovateľov bíglov Slovenska(ďalej už len KCHB SK).

Náš prvý väčší úspech sa dostavil na Špeciálnej výstave bíglov v Dechticiach, kde Punto získal ocenenie CAC. Boli sme veľmi radi a zároveň aj trochu pyšný na Punta.. Nikdy sme s ním síce nezískali ocenenie CACIB alebo BOB, hlavné bolo to, že sme to vôbec vyskúšali, veď aj tak sme si Punta nekúpili preto, aby sme s ním vyhrávali každú výstavu. A bol to predsa náš prvý pes, s ktorým sme začali chodiť na výstavy. Na každej výstave sme sa stále učili. Časom sme už na výstave nemali žiadny problém. Punto sa už vedel vystavovať sám, ako pravý profesionál. A to bol pre nás väčší úspech ako nejaký titul.

Keďže bígl je poľovné plemeno a svoje poľovnícke pudy Punto prejavoval naplno, rozhodli sme sa, že s ním absolvujeme Farbiarske skúšky duričov (ďalej už len FD). Skúšky samozrejme spravil, i keď s menšími problémami v III. Cene (zachránil nás jeho vynikajúci čuch, ktorý rozhodcovia patrične ocenil). Tým pádom sme Punta aj uchovnili, čo znamená, že môže nakrývať chovné fenky. Šteniatka, ktoré by sa narodili s takéhoto spojenia by boli tiež s Preukazom o pôvode psa (ďalej už len PP).

Na jednej výstave sa nás pani Frnčová opýtala či by sme neprišli do Prostějova na "Bígl tábor", ktorý ona usporadúva. Bol to už druhý ročník. Samozrejme sme prijali jej ponuku, veď čo môže byť krajšie ako vidieť smečku bíglov pohromade a počuť ich prenikavý hlas a navyše sa tu človek naučí niečo nové o bígloch a spozná nových ľudí, ktorí tiež zasvätili časť svojho života chovu tomuto jedinečnému plemenu. Čakalo tu na nás množstvo súťaží, do ktorých sa zapájali celé rodiny aj spolu so svojimi bíglami. Najzaujímavejšou súťažou bol takzvaný "beaglecross" alebo tiež "aquacross", ktorý je na takýchto bígl táboroch veľmi obľúbený. V tejto súťaží išlo o to čo najrýchlejšie prebehnúť vyznačenú trasu spolu so psom. Aby to však nebolo také jednoduché cesta viedla cez potok, cez les a cez tie najrôznejšie prekážky. Keď ste teda dobehli do cieľa (ak ste vôbec dobehli) boli ste úplne mokrý, unavený, ale aj šťastný, že ste vôbec dobehli. Konala sa aj súťaž v agility. Nikdy by sme nepovedali, že aj bígli vedia s takým úžasom a nadšením, ako napríklad bordear kólia, skákať a behať cez prekážky, hoci je bígl poľovné plemeno. Punto ukázal, že je nie len dobrý poľovník, ale aj dobrý atlét (skončil na II. mieste), samozrejme ako aj ostatní bíglovia. Znovu bíglovia ukázali, že si vás môžu získať viacerými spôsobmi. Naučili sme sa tu aj niečo nové čo sa týka cvičenia a zdokonalili sme sa aj vo vystavovaní. Najkrajšie zo všetkého bolo ale to, že sme práve tu prišili k nášmu druhému bíglovi. Bola to nádherná fenka so zaujímavím menom Fany z Jaroslavických rybníku, z Jaroslavických rybníku bolo meno chovateľskej stanice odkiaľ pochádzala.

Fany posunula naše chovateľské ambície a skúsenosti zase o kus vpred. Patričné skúsenosti sme už v podstate mali, veď sme s Punto už toho veľa prežili a naučili sa pri ňom ako správne psa cvičiť a vystavovať, ale aj tak sme mysleli, že to bude zase také ťažké ako s Puntom Ale našťastie pravda bola iná. Fany sa učila od Punta. Vždy, keď sme cvičili s Puntom, Fany nás pri tom pozorne pozorovala a učila sa. Bola to zase nová skúsenosť, ktorá sa nám určite ešte zíde. Začali sme aj s ňou chodiť na výstavy. Zo začiatku sa nechcela moc vystavovať, ale po čase ukázala, že je veľmi dobrá v mechanike pohybu a v postoji čo je veľmi dôležité. Problém nám robili iba zuby, nechcela ich ukazovať. Bolo to asi preto, lebo na jednej výstave jej rozhodca pri kontrole zubov strčil prsti až kdesi do krku (neviem ako sa takýto rozhodca mohol vôbec stať rozhodcom) a to ju zjavne zabolelo a dala to najavo silným spišťaním. No čo už, ďalšia, i keď nechcená skúsenosť. Neskôr sme začali Punta a Fany vystavovať ako pár, pretože sa na seba strašne podobali( ľudia si často krát mysleli, že sú to súrodenci). Konkurencia bola síce veľká, ale Punto s Fany ukázali, že sú jedinečný pár. Skončili síce "až" tretí a to dvakrát(väčšinou vždy vyhrávali väčšie plemená), pre nás boli vždy na prvom mieste.

KCHB SK každoročne usporadúval dve výstavy: Špeciálnu a Klubovú. Týchto výstav sa môžu zúčastniť len chovatelia bíglov, pričom pes musí byť s PP. Ako členovia KCHB SK, sme sa rozhodli, že aj mi vyskúšame usporiadať takúto výstavu, aby sme vyskúšali a naučili sa zase niečo nové. A tak sme usporiadali Špeciálnu výstavu pod záštitou KCHB SK, ktorá sa konala pri Orlovskom kaštieli (neďaleko Považskej Bystrice) a rozhodcu nám robila pani Lenka Frnčová. Okolie, ktoré sa tu nachádzalo bolo pre bíglov ako stvorené.

Po čase sme sa rozhodli, že by sme si mohli založiť aj chovateľskú stanicu. Uvažovali sme nad tým už pri kúpe Fany, ale zdalo sa nám, že to je dosť veľká zodpovednosť, a že nemáme ešte dostatok skúseností s chovom bíglov. Tak ako aj s Puntom, tak aj s Fany sme museli absolvovať farbiarske skúšky, aby sme aj ju uchovnili. Ale stalo sa to čo sme tak trochu predpokladali. Väčšina psov pohorí pri odložení, ale Fany pohorela na stope. Asi aj preto, lebo sme nemali kde trénovať stopu a zohnať aspoň raticu z diviaka tiež nebolo jednoduché. Bolo to pre nás veľké sklamanie, pretože sa tieto skúšky konajú len raz za rok, ale zároveň aj novou výzvou skúsiť to znovu. Celý rok sme trénovali, ale Fany sa stopovanie na diviaka nejako nepozdávalo. Diviaka stopovať nechcela, ale keď sme jej urobili stopu z granúl, tak tu urobila bez najmenších problémov. Mysleli sme si, že na skúškach zase dopadne ako minulý rok, a tak sme na skúšky nešli zrovna s veľkou nádejou. Všetky disciplíny zvládla na plný počet bodov, čakala ju už len tá nešťastná stopa. Báli sme sa, že je zase všetko stratené, ale Fany akoby sa z noci na noc zapáčila stopa diviaka. Jej práca na stope bola viac než dobrá, bola doslova vynikajúca. Sami sme tomu nechceli uveriť, ale keď Fany prišla až na koniec stopy, vedeli sme, že všetko je skutočné a máme to konečne za sebou. Boli sme na ňu nesmierne hrdí a nikdy nezabudneme na tento významný deň.

Všetky papiere, ktoré treba na založenie chovateľskej stanice a na krytie boli už vybavené, a tak sme čakali, kedy sa Fany začne hárať, aby sme ju mohli pripustiť. Punto bol už dva roky chovný, ale za tento čas ho ani raz nedoporučili na krytie. Jeho prvé krytie bolo teda s Fanou. Prišiel deň kedy Fany mohla byť pripustená, a tak sa Punto mohol pustiť do toho. Nie však všetko ide vždy tak jak má. Pri krytí potrebovali trochu dopomôcť, čo bolo pre nás zase niečo úplne nové. Teraz už len čakať, či je Fany gravidná alebo nie je. Medzitým Punta odporučili ešte na dve krytia, ktoré bez problémov zvládol. No nie zas tak úplne bez problémov. Zistilo sa totižto, že Punto je neplodní. Ani jedna sučka, ktorú nakryl, nezostala gravidná. A zase to bolo pre nás veľké sklamanie, pretože Punto je veľmi nádherný pes s typickou povahou a dobrým čuchom. Nezostávalo nám nič iné ako zase čakať na ďalšie háranie. Tento krát sme Fany dali nakryť s Flexom Ajkin dvor. Krytie prebehlo v poriadku. Presne o 62 dní Fany porodila 7 krásnych šteniatok - 2 psíkov a 5 sučiek. Keďže to bol náš prvý vrh, museli sme dať všetkým šteniatkam mená začínajúce sa na písmeno "A". U papierových psov je zvykom, že každý jeden vrh sa začína na písmeno v abecede, ktoré nasleduje. Takže ďalší náš vrh bude začínať na písmeno "B", ďalší na "C" a tak ďalej, ale nový majiteľ môže svojho psa volať ako chce. Jeho pravé meno je len formalita. Naším siedmim statočným sme dali mená: AKIM, ARTUR, ALESIA, AICHA, ALIJAH, ASIA a AVRIL. Názov našej chovateľskej stanice je MAKAVELI, takže celé ich mená znejú asi takto: Akim Makaveli, Alesia Makaveli atd.

Vychovať 7 bíglov nie je vôbec jednoduché. Treba dohliadať na to, aby sa každé jedno šteniatko nacicalo materského mlieka a stále im treba vymieňať deky, prípadne starú bielizeň, na ktorých spávajú, pretože na týchto dekách zvyknú aj močiť. Neskôr, keď im už "mamina" nechce dať mlieko, musíme ich pravidelne kŕmiť - 3 - 4 krát za deň. My sme im dávali zo začiatku prevarené mlieko, do neho sme dali pár piškót. Keď mali asi 6 týždňov začali sme im dávať mleté mäso (kuracie), ryžový vývar a granule namočené vo vode. A ak ich odchovávate doma ako my, rátajte s tým, že pár nocí sa vôbec nevyspíte, pretože ich piskľavý zvuk, ktorý väčšinou vydávajú, keď sú hladní, je horší ako plač bábätka.

Ktosi raz povedal: "Ak chceš byť šťastný jeden deň, tak choď niekam von s priateľmi a zabav sa, ak chceš byť šťastný jeden mesiac, tak sa ožeň, ale ak chceš byť šťastný celý život, tak chovaj bíglov". Hovorí sa síce o nich, že sú to "diabli v psej koži", pretože sú veľmi temperamentní a tvrdohlaví, ale keď raz uvidíte bígla ako na vás pozerá tým svojím prosebným výrazom, jednoducho mu neodoláte. Tie veľké hnedé oči a previslé uši by rozohriali aj ľadovec.